Emília (neoverený zákazník)
Príbeh a postavy - tešila som sa na nich, lebo predošlý diel bol skvelý, ale zostala som trošku sklamaná. Vôbec som si nepamätala, že by bol AtlasMax v predošlom diele takýto. Už mi to ani neprišlo vtipné miestami. Skôr som sa cítila pri čítaní trápne aj za neho. Resp. za nich, lebo Betty na tom niekedy tiež nebola o nič lepšie (viď scéna s jeho rodičmi).
Rozumiem tomu, že autorka ich chcela vykresliť ako dve osoby, čo sú si v týchto veciach tak podobné, akoby boli jedna, čo sa jej aj celkom podarilo, ale mne to naozaj už niekedy neprišlo vtipné a skôr to bolo tak nasilu.
Samozrejme som sa niekedy zabavila, bavila ma ich cesta ku vzťahu a aj všetko, čo sa dialo, ako sa to dovrzalo, v určitom zmysle sa mi páčilo aj to, ako sa to potom vyriešilo, tešila som sa aj na scény so Storee a s Coleom.
Ale nepáčilo sa mi to až tak, ako prvý diel. Tam som sa bavila oveľa oveľa viac.
A bolo to asi aj tým textom, lebo sa to skutočne veľmi zle čítalo. Stále dokola len - no, hej, či, akože, no hej, akože hej, no akože.. toto mi proste strašne vadilo a aj to mi kazilo zážitok z čítania.. (presne rovnako to bolo aj v knihe Tie vytúžené slová).
Niekomu príbeh určite sadne, ale u mňa to tentoraz nezafungovalo. Každopádne dám šancu aj ďalšej knihe.
S odretými vianočnými ozdobami je to u mňa tak max:
3 z 5