Túto knihu sme si s Pauli dávkovali počas adventu. Očakávali sme príbeh, ktorý nás naladí na vianočnú vlnu. Omyl! Kniha je rozdelená do niekoľkých častí. V prvej sa autorka venuje Jackovi, hlavnému hrdinovi, jeho rodine, zázemiu, tomu, čo preňho znamená plyšové prasiatko Mapi (majé pasiatko). Jack je dobrý chlapec, rozvod rodičov zvláda (navonok) skvele, sťahovanie, nová škola, kamarátka, ktorá sa otočí správaním o 180° a nový muž v živote jeho mamy. Tým si Jack prechádza a zlomyseľnosťou prichádza o Mapiho. Ale! Keďže sú Vianoce, noc zázrakov, dieťa, ktoré miluje svoju hračku ju môže nájsť…
A tu sa začína dobrodružstvo, ktoré Rowlingová podala majstrovsky. Ilustrácie, ktoré text dopĺňajú, pomôžu deťom lepšie si predstaviť okuliare ako šerifa, nožnice ako strážcu stratených vecí, Stratožrúta, či podobu Nádeje. Jack s Mapiho náhradníkom Viankom, zažívajú napínavé a mrazivé dobrodružstvá a v mestách stratených vecí s názvami ako Zapatrošené, Nepotrebnice, Bedabeznich, Haraburdy a Mesto potrebných. Siedma časť knihy s názvom Ostrov milovaných nám bola "osudná". Dokonca aj moja Pauli v tejto časti našla dvojzmysel… Po otázke, či aj náš deduško,z ktorého je anjelik, je na ostrove milovaných a nemôže sa odtiaľ vrátiť,ale je mu tam aspoň dobre, sa mi oči zaliali slzami. Tak sme namiesto čítania v objatí plakali. Za dedkom, za stratenými hračkami, aj kvôli deťom, ktoré si hračky nevážia. Tiež sme sa rozplakali o pár stránok skôr,pri príbehu Modrého zajka. Vďaka tejto časti bola Pauli ochotná podarovať pár zo svojich hračiek iným deťom. Tu máte teda aspoň 2 príklady, prečo Vianočné prasiatko čítať deťom! Chápu viac ako si my, dospeláci, uvedomujeme