Karin Horváthová (neoverený zákazník)
Na Zberateľa očí som sa chystala už veľmi dlho, pravdupovediac už odkedy vyšiel v slovenčine, takže som veľmi rada, že som sa k nemu dostala už na začiatku tohto roka.
Fitzek je veľmi zvláštny autor, pretože sa mu podarí zamotať vás tak, že už potom neveríte žiadnej replike, ktorú jeho postavy vyslovia. Prinajmenšom ja to tak mám. Už minulý rok ma presvedčil o svojej autorskej genialite, ale nedá sa povedať, že tohto knihou tú latku vyrovnal.
Nechápte ma zle, stále to bolo napínavé dielo, len akosi ma neohúrilo. Musím pochváliť hneď na úvod, že vôbec prvýkrát som čítala knihu, ktorá sa začína epilógom. Paradox? Okrem toho tu máme zostupné číslovanie a práve tejto veci sa nedá uprieť originalita. Ja mám veľmi rada, keď autori prichádzajú s novými nápadmi na označovanie svojich kapitol, takže táto vec mi ulahodila.
Prejdime ale k deju - bývalý policajt a momentálne redaktor pre berlínske noviny Alexander Zorbach sa púšťa po stope neviditeľného vraha, ktorý za sebou nezanecháva žiadne stopy. Má len ultimátum a ak ho Zorbach a polícia nesplnia, Tobias Traunstein so svojou sestrou umrú.
Začína sa boj s časom, a keďže je tu minimum stôp, spočiatku všetci len tápajú. Ako je už u Fitzeka zvykom, úspešne sa mu darí pohrávať s čitateľovými pocitmi a ja sama som netušila, kto by mohol byť páchateľ. V podstate neexistuje ani príliš veľa potenciálnych páchateľov, akurát Zorbach sa stále viac a viac zamotáva do svojho pátrania.
V podstate sa opakuje podobný kolobeh, ako v predchádzajúcich knihách. Záver ma však prekvapil a absolútne by som to nečakala. Opäť raz sa potvrdilo, že je majstrom svojho žánru a ja sa momentálne potrebujem nutne dostať k druhej časti, ktorá na túto nadväzuje.
Ďakujem Knihy pre každého za zaslanie recenzného výtlačku.