Martin, IG: citam_teda_som (neoverený zákazník)
4,5
„Len tí, ktorí majú odvahu postaviť sa zoči-voči smrti, vysmiať sa jej do očí, bojovať s ňou, sú pripravení na grandiózne výzvy.“
Je možné uniknúť minulosti, ktorá sa odmieta nechať pochovať?
V meste Atrocity miznú ľudia. V prostredí presiaknutom násilím, drogami a morálnym úpadkom sa detektív Trevor Slater púšťa do vyšetrovania série vrážd, ktoré sa vymykajú aj miestnym „štandardom“.
„Niekto tu popravuje ľudí v masovom meradle a maže po sebe stopy.“
Druhú dejovú líniu tvorí návrat do obdobia druhej svetovej vojny v Lotyšsku, kde sledujeme skupinu chlapcov poznačených skúsenosťou koncentračného tábora. Práve ich osudy – najmä postava Saula Melnicka – vnášajú do príbehu tému pomsty, traumy a nemožnosti uzavrieť minulosť.
„Mať pomstu ako zmysel bytia nikdy nevedie k uspokojeniu.“
Títo chlapci, teraz už muži, sa po rokoch rozhodnú pomstiť nacistickému vedcovi, ktorý v tábore začal so svojím výskumom. Obe dejové línie sa prepoja a postupne odhaľujú širší kontext.
Zápletka je výborne vystavaná a komplexná. Páčilo sa mi, ako autor vykreslil samotné mesto. Atmosféra Atrocity je dusivá, miestami až klaustrofobická, a patrí k najsilnejším stránkam knihy.
„Akoby toto mesto priťahovalo úpadok. Nasáva do seba žlč a vyprskáva krv. Vyžiera svojich obyvateľov zvnútra a vypľúva prázdne schránky.“
Okrem detektívnej línie sa Hlaváč púšťa aj do filozofickej roviny, do hlbín ľudskej mysle, do úvah o povahe zla, hraniciach ľudskej psychiky, či obmedzenosti ľudského vnímania sveta. Ide o pasáže, ktoré tempo knihy spomaľujú a miestami sa čítali náročnejšie, ale priniesli podnety na zamyslenie.
Zostane iba popol ma veľmi milo prekvapil. Kniha osloví najmä čitateľov, ktorí vyhľadávajú temnejšie, žánrovo presahujúce príbehy a neprekáža im občas pomalšie tempo či filozofické pasáže. Nejde len o detektívku, ale aj o temnú sondu do ľudskej psychiky a spoločnosti poznačenej násilím.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Slovart.
„Všetci sme vo vnútri beštie s maskou ľudskosti na tvári.“
„Každý deň je nevyhnutné nájsť kúsok radosti pre povzbudenie svojej duše. Stačí maličkosť. Sladký zákusok, pesnička v rádiu, úsmev šoféra taxíka, slnečný lúč prebleskujúci mrakmi. Alebo krátke stretnutie pri drinku.“