Kristy.Books (neoverený zákazník)
Neala som si zamilovala už v predchádzajúcej knihe Tak trochu môj (dokonca viac, než hlavného hrdinu), takže jeho príbeh som si nemohla nechať ujsť. Musím sa priznať, že tento príbeh mi sadol viac, a to hneď z viacerých dôvodov, o ktorých sa rozpíšem v recenzii.
Neal je zlatíčko, milý, starostlivý, dobrosrdečný... jednoducho si ho nejde neobľúbiť. Trochu mi bolo ľúto, že sme tu nemali viacero kapitol z jeho pohľadu, rada by som sa dozvedela viac o jeho vnútornom svete, myšlienkach, pocitoch, názoroch a podobne. Aký úžasný bol v prvej časti, taký skvelý bol aj v dvojke, som rada, že ma nesklamal. Obľúbila som si aj jeho rodinu, predovšetkým malého synovca, ten do príbehu vniesol viacero rozkošných momentov. Jeho „pracovná“ rodina bola tiež fajn, síce niektorí chlapi radi rýpali a nešetrili dvojzmyslami, ale boli to dobrí ľudia a bolo cítiť, že sa majú radi, pomáhajú si, navzájom sa podporujú.
Jess si práve prechádzala náročným obdobím, zradil ju človek, ktorého ľúbila a plánovala si s ním budúcnosť. Potrebovala na chvíľu zmeniť prostredie, ktoré jej všetko pripomínalo, preto sa rozhodla prijať pracovnú ponuku na fotografku slávneho speváka. Aj ona mi bola sympatická, bolo to milé, priateľské dievča, ktoré zbožňovalo svoju prácu. Jej ex sa teda pekne vyfarbil, bol pre mňa najhoršou postavou z celého príbehu a občas som mu mala chuť dať jednu „výchovnú“, aby sa konečne spamätal. V súvislosti s ním ma naštvala aj Jessina mama, keď sa do ich vzťahu potrebovala montovať bez toho, aby poznala všetky súvislosti. Našťastie, mala skvelú najlepšiu kamarátku, ktorá ju v tejto situácii naplno podporovala.
Romantická linka je najväčší dôvod, prečo mi dvojka sadla viac ako jednotka. V Tak trochu môj mi prišiel vzťah hlavných hrdinov veľmi rýchly. Tentokrát autorka dopriala Nealovi a Jess viac času, mohli sme vidieť, ako sa postupne spoznávali a zbližovali a toto ja jednoducho v romantických príbehoch potrebujem. Jess bola po všetkom s jej bývalým zlomená, držala si odstup, mala problém začať znovu dôverovať a Neal o ňu musel poriadne zabojovať. Ďalšia vec je, že Neal a Jess mi boli viac sympatickí ako Becca a Hayden, viac som si ich obľúbila.
Taktiež musím povedať, že som videla aj určité zlepšenie v autorkinom štýle písania, tento príbeh sa mi čítal ešte lepšie ako prvý. Záverečná dráma bola na môj vkus trochu prekombinovaná, respektíve, až tak mi nesadla (neviem, ako lepšie by som popísala svoje pocity).
Áno, bolo tu pár detailov, s ktorými som nebola úplne spokojná, ale zároveň je cítiť, že autorka na sebe popracovala. Po jednotke (z ktorej som si nesadla na zadok) som mala z pokračovania trochu strach, ale už po pár kapitolách mi bolo jasné, že bude dobre a príbeh si užijem. Za seba môžem povedať, že sa mi príbeh páčil a rozhodne sa pustím aj do ďalších častí.