Maková válka je knihou o vojne. Dračí republika je knihou o jej následkoch v tej najautentickejšej a najsurovejšej podobe. Deštrukcia obyvateľstva, krajiny a taktiež hodnôt a morálky v každej vrstve spoločnosti je v plnom prúde. Vybojovať víťazstvo, výlučne neznamená vybojovať mier.
Hlavná postava Rin je plná hnevu, nedokáže ovládať samú seba, nie to ešte Fénixa. Smútok za Altanom je silnejší než ona a vôľu žiť má len vďaka myšlienke na pomstu. Mix týchto emócii a bolesti zaháňa ópiom. A ju zbožňujem ešte viac. Autorka vytvorila dokonalý obraz človeka, ktorý na vlastnej koži prežil i konal hrôzy vojny. Trauma nezmizne lusknutím prsta a jej zásluhou som dostala inú časť z Rin: Krehkejšiu, zlomenú, prahnúcu po uznaní. Jej charakter sa vyvíjal počas celého príbehu a ja jasám nad tým kam sa až dostala v závere knihy.
Okrem Rin som si obľúbila aj Kitája. Že je skvelým stratégom som vedela už v jednotke, ale prekvapila ma jeho odvaha a rozhodnosť. Čo sa týka Ne-ču, zhrniem to tým, že nepatrím do jeho fanúšikovskej základne a po tejto knihe sa to nezmenilo. Práve naopak.
Dej je plný zvratov, zrady, odhalení, intíg, politikárčenia, vojenskej taktiky a veľkej dávky šamanizmu. Autorka mi hneď niekoľko krát vytrela zrak, a ak som aj mala nejakú teóriu vzápätí ju sfúkla ako domček z karát. Počas celého čítania mnou lomcovali emócie a posledných 30 strán mi doslova tuhla krv v žilách. Ani si nepamätám, kedy naposledy som cítila toľko hnevu voči knižným postavám (Petra a Yin Vaisra píšem aj o vás dvoch).
Jednotka je pre mňa dokonalá, ale pokračovanie ju prekonalo. Toto je presne ten typ príbehu, ktorý nielenže čítam, ja ním žijem.