knihomolkine_maskrty (neoverený zákazník)
Spoločenský román, ktorý rozpráva životný príbeh ženy, ktorá si prešla takmer všetkým čo jej život mohol priniesť. Bolesťou, stratou, smútkom, ale aj láskou a radosťou. Napriek všetkému čo zažila nezostala voči životu zatrpknutá. Dnes má Eliška 86 rokov, žije v zariadení pre seniorov a prostredníctvom spomienok sa vracia k udalostiam, ktoré ju formovali.
Knihu by som odporúčala skôr starším čitateľom. Ide o silný a emočne náročný príbeh, ktorý poukazuje na zložité rodinné vzťahy a odvahu postaviť sa životu čelom aj vtedy, keď je nespravodlivý a bolestivý. Veľmi dobre sú tu spracované úskalia staroby, starnutia, Alzheimerova choroba, pobyt v zariadení pre seniorov, osamelosť a najmä nedostatok času a pozornosti zo strany príbuzných, ktorý starí ľudia často pociťujú. Práve tieto časti príbehu pôsobili na mňa silno, ale zároveň aj ťažko. Príbeh bol pre mňa miestami až príliš smutný a neraz som sa pristihla pri myšlienke, že sa tej staroby vlastne ani nechcem dožiť. Celkovo na mňa kniha pôsobila dosť pesimisticky.
Po formálnej stránke má kniha viacero vecí, ktoré mi prekážali. Určite by som prijala menší rozsah, pretože miestami sa dej zbytočne naťahoval a strácal tempo. Rovnako mi nevyhovoval autorkin štýl písania, chýbanie kapitol a oddelenie prítomnosti od minulosti iba odsekom spôsobilo, že text pôsobil ako jeden dlhý, súvislý, "nikdy nekončiaci" celok. Na mňa to teda nepôsobilo dobre a čítanie bolo miestami únavné. Príbeh sa navyše nevyhol ani väčšiemu množstvu chýb a nepomohlo ani nádherné vizuálne spracovanie obálky s oriezkou, ktoré síce upúta na prvý pohľad no obsahovo knihu nezachránilo.
Eliška je silný a dôležitý príbeh, ktorý má čo povedať, ale mne osobne priniesol skôr smútok než nádej alebo pekný zážitok z čítania. Napriek tomu verím, že si nájde svojich čitateľov najmä medzi tými, ktorí hľadajú realistický a neidealizovaný pohľad na život, starnutie a ľudskú krehkosť.