Viktória (neoverený zákazník)
Konečne som sa vrhla na druhú časť série Klubu okašľaných báb. Knižka o Amber je najdlhšia z celej trojdielnej série.
Holly sa v minulej časti venovala obsedantno-impulzívnej poruche, ktorou trpí Evie.
Tu rozoberá ďalšiu dôležitú a vážnu tému. Alkoholizmus v rodine, opustenie vlastného dieťaťa, toxický vzťah medzi rodičom a dieťaťom.
Amber odchadza na leto do Ameriky za mamou, ktorú dva roky nevidela. Dostáva sa do tábora ako pomocníčka.
Amber ma veľké nádeje, že strávi so svojou mamou krásne leto a možno sa konečne aj dozvie odpovede na svoje otázky, ktoré si celé tie roky kládla.
Ale všetci vieme, že to zrejme nebude také ružové ako dúfame.
Ihneď po príchode zostáva Amber sklamaná. Zatiaľ to však popiera a potláča v sebe všetko to sklamanie.
Ja som bola tak nahnevaná na jej mamu, na to aká bola sebecká a nevšímavá voči vlastnej dcére.
Amber v sebe potláčala hnev a smútok. Možno nemala dokonalé leto s mamou, ale našla si nových priateľov a možno aj novú lásku?
A samozrejme čo by to bolo za knihu ak by sa tam neobjavovali aj zvyšné dve členky Klubu okašľaných báb. Evie a Lottie podporovali Amber cez skype.
Páčilo sa mi ako si Amber uvedomovala aké má šťastie, že ich má. A že vlastne oni sú jej rodina. Aj keď nie pokrvná.
Čo sa mi nepáčilo bolo že hneď od začiatku bola Amber opitá asi hneď tri dni po sebe. Neskôr to však malo svoje vysvetlenie.
Naopak, čo sa mi páčilo bolo, že to príbeh mal aj vtipné momenty, kde som sa nahlas smiala. Tiež to malo originálne námety, ktoré sú tak typické pre Holly Bourne. Vždy ma dokáže v dobrom prekvapiť