Môj “Hoover debut” dopadol….ako to povedať…nevedela som, čo od knihy očakávať, ale dostala som všetko. Dokonca oveľa viac ako som si predstavovala!
Colleen má ľahký, zároveň pútavý štýl písania. Zoznámenie sa s hlavnou hrdinkou na streche budovy bolo tak interesantné, až som pociťovala mravčenie v prstoch. Nezvyčajný vpád Rylea na strechu, aj do života Lily spôsobil, že som potrebovala v čítaní pokračovať, aj keď som knihu rozčítala v noci o druhej. Hoover ich vzťah opísala veľmi realisticky. Lily mala svoje zásady, Ryle sa svojho presvedčenia držal za každú cenu tiež. Lenže…presne ako to chodí v bežnom živote, náhoda (či osud?)ich cesty opäť zviedol dokopy. Spočiatku som nechápala, prečo autorka zvolila vsuvky listov pre Ellen, ale počas čítania som si povedala, že to nemohla vymyslieť lepšie. Utrpenie jej mamy bolo vykreslené len okrajovo, ale len do určitého momentu, kedy Lily v listoch opísala, ako zasiahla. A názor na otca Lily som si prepožičala od hlavnej hrdinky. Keby aspoň bolo vysvetlené, čo jeho ataky vyvolalo, bolo by to (možno) aspoň trošičku ospravedlniteľné. Celá táto linka minulosti bola naväzujúca na súčasnosť. Neuveriteľne uveriteľný, silný, emocionálny, zdrvujúci príbeh lásky aj strachu,svojou tvorbou Hoover poslala do sveta, ale Atlas, zlomený a zachránený chlapec bez domova bol v knihe najprv tieňom, neskôr záchranným kolesom. Táto, aj keď vedľajšia postava s malým priestorom, ktorý mu bol venovaný, strhla na seba moju pozornosť.
Kniha je čarovná… pretože s Rylom milujete, s Lilinou mamou súcitíte, s Allysou súhlasíte, s Atlasom bojujete a s Lily? S ňou cítite všetko. Zmätok, lásku, strach, nádej, radosť, odpor, vieru,rozpoľtenosť...
Od polovice knihy som mala v jednom kuse zimomriavky, zovreté hrdlo, balvan v žalúdku…. Máloktorý autor vo mne dokáže vyvolať takúto emóciu opakovane a nieto ešte trvajúcu počas polky knihy. Vzdávam sa a priznávam, z Hoover som padla na zadok. A viete čo? Pri scéne v nemocnici som s Rylom plakala aj ja. Úplne, nahlas a bez zábran som sa podala všetkým emóciám, ktoré do mňa pri čítaní štuchali a ja som ich odtláčala bokom. Vyšli zo mňa naraz a nečakane.
Názov Nami sa to končí je perfektne vsadený do deja. Je o silných ženách a rozhodnutiach, ktoré lámu srdce.
A čo hovorím na epilóg? Colleen príbeh uzavrela Happy endom. A možno aj nie… nechajtenechajme sa prekvapiť
