Betty (neoverený zákazník)
BARBORA ZEZULOVÁ - KÚSOK Z TEBA
"Poznáte ten pocit, keď sa s niekým sotva zoznámite a už cítite tak, akoby ste sa poznali celý život?"
Máme tu Mišku, dvadsaťdva ročnú čašníčku, ktorá sa počas jej zmeny bezhlavo zaľúbi do Daniela. Na môj vkus to bolo extra rýchle, ( a to nie som staromódna, len mám svoje zásady) že v jednej chvíli bola za barom a v druhej už sedela na jeho nohách. Stali sa z nich kamaráti (aspoň si to nahovárali).
Vydrží kamarátstvo medzi ženou a mužom, keď žena cíti viac? Hlavne, keď sa spolu vyspia?!
"Krása priateľstva nespočíva v natiahnutej ruke, ani v milom úsmeve, ani v radosti zo spoločnosti. Je to duchová inšpirácia, ktorá prichádza, keď si niekto uvedomí, že v neho verí ešte niekto ďalší, komu je ochotný dôverovať. Pravé a dokonalé priateľstvo znamená spojiť dve telá do jedného srdca a jedného ducha."
Príde dlhé trápenie...raz sú spolu a raz je Daniel chladný ako ľad. Používa ju ako svoju hračku, ktorú keď nepotrebuje, tak zahodí. Mišku by som porovnala k túlavému psíkovi, ktorý raz dostane od niekoho kostičku a odvtedy bude stále v jeho pätách. Ale láska je slepá?! No nie?! Bola veľmi naivná, ale na jej ochranu musím napísať, že bola mladá a zaľúbená.
Kým si jedného dňa nepovie "dosť" a prijme pracovnú ponuku do Rakúska. Vtedy som jej v duchu tlieskala, že konečne jej zaklopal na dvere starý dobrý známy rozum! Držala som jej palce, aby sa vedela postaviť na vlastné nohy. Nechať za sebou doterajší život potrebuje guráž. Aj sa jej to podarilo, našla si novú kamaráku aj partnera, kým sa znovu všetko neobrátilo hore nohami...
Dá sa fungovať vo vzťahu, keď myslíte na "starú" lásku?
"Každý máme svoje tajomstvá a tým mojim bude večná láska k Danielovi."
Potrebovala som oddychovku. Podľa anotácie a obálky som si myslela, že dostanem ľahký erotický román. Sklamala som sa. Napriek tomu, že kniha je krátka (160strán) tam boli pre mňa zbytočné opisy. Namiesto toho, ako vyzerali napríklad čašníci a kto čo mal na sebe by som prijala rytmickejší príbeh. Boli časti, keď som sa bohužial nudila. A veľmi mi vadilo aj to, že sa autorka veľakrát opakovala.
Celú knihu zachránili posledné strany. Vtedy som pochopila Daniela, dostali sme príklad nato, že súdime "podľa obalu", bez toho, aby sme vedeli, čo tá osoba prežíva a čím všetkým si musí prejsť.
Nechcem byť pokrytecká, robím chyby, nie som stopercentná - hlavne čo sa týka gramatiky. Ale! Dávno som nezažila v knihe toľko chýb a niektoré mi už normálne vypálili šošovky! Škoda, že nato nedávali väčší pozor.
Bohužial som z knihy "neodpadla", bola to taká jednorázova jednohubka.
Každý, kto sa rozhodne napísať knihu má môj obrovský rešpekt! Autorke držím palce a je mi veľmi lúto, že som nevedela napísať pozitívnu recenziu. Snažím sa vždy písať zo srdca, veď o tom to celé podľa mňa je.