Láska z Bagdadu nie je žiadny sladký romantický príbeh. Je to príbeh o láske, ktorá si prešla vzostupmi i pádmi, čelila mnohým problémom, nedorozumeniam, chybným rozhodnutiam, vojnám, viere, zvykom a tradíciám. Ako sa uvádza v úvode knihy, príbeh bol inšpirovaný skutočnými udalosťami.
Musím sa priznať, že takmer polovicu knihy som mala také zmiešané pocity. Hlavná hrdinka Sára ma totiž niekedy poriadne hnevala. Kým bola ešte dievčateenagerka, bola celkom fajn, no potom začala robiť rozhodnutia, nad ktorými som len nechápavo krútia hlavou. Niekedy som mala chuť od zlosti knihu zahodiť. Áno, ani Aram nebol žiadny svätúšik, tiež urobil chyby, no niekedy mi ho bolo celkom ľúto, keďže sa snažil, no Sáre to stále nestačilo. Asi si ani neuvedomovala, ako svojimi činmi ubližuje ľuďom, ktorým na nej záleží. Toto jej správanie mi tak trochu kazilo čítanie.
Ich vzťah bol ako na horskej dráhe, veľmi sa ľúbili, čo bolo cítiť, no človek z lásky niekedy porobí riadne hlúposti. Aj títo dvaja si neraz dosť ublížili... ale aj napriek všetkému sa nedokázali držať ďalej jeden od druhého. Život si pre nich pripravil veľa prekážok, niektoré ich vzťah upevnili, iné medzi nimi zasa vystavali určitú hradbu, ktorú sa im nikdy nepodarilo úplne zbúrať.
Potom Sára dospela a dozrela, trochu sa upokojila, už ma tak neštvala a začala som si príbeh viac užívať. V knihe je spracovaný naozaj dlhý časový úsek, vyše tridsať rokov a za ten čas sme si so Sárou (a aj s Aramom) mnohé zažili.
Dôležitou časťou príbehy sú aj irácke zvyky, tradície, spôsob života, história, vojnové konflikty, viera a podobne. Vďaka tomu som sa dozvedela aj niečo nové.
Koniec bol taký horkosladký. Aj sa mi k príbehu hodil, aj by som chcela, aby veci dopadli inak. Hoci to zo začiatku vyzeralo tak všelijako, druhá polovica mi to vynahradila a zvýšila moje celkové hodnotenie, takže nakoniec môžem povedať, že sa mi príbeh páčil.