Táto útla knižočka predstavuje čitateľom troch protagonistov – jednu rozpadnutú rodinu – rozvedených manželov a ich dospelú dcéru, ktorá čaká dieťa. Pavel je pilot, no let v knihe zažíva ako cestujúci pasažier, pohľad na Hanu a Vieru sa odohráva zas v domácnosti matky. Obe tieto dejové linky sú sprevádzané úvahovými pasážami zaoberajúcimi sa životom. Väčšia dejová aktivita sa odohráva na palube lietadla, ktoré letí medzi Dubajom a Lagosom a počas tejto cesty sa jedna dievčina pokúsi obesiť. Druhá dejová linka sa viac zameriava na spomienky, momenty a vyššie uvedené úvahy. Aké je však posolstvo tejto malej, útlej knižky? Niekedy stačí pár strán a čitateľ je ohúrený titulom, na ktorý len tak nezabudne. Je to však prípad aj tejto knihy? Ja sa prikláňam bohužiaľ nie práve k najpozitívnejším recenziám.
Ak čakáte akciu, tak túto knihu ani neotvárajte. Celé autorkino rozprávanie pôsobí nemastno-neslano. Jej štýl textu, ako aj skladba viet vyznieva katastrofálne, dialógy nie sú prepracované a je veľmi iritujúce vidieť toľko trojbodiek na konci viet. Čo sa týka úvahových pasáží, tie tiež neoplývajú atraktivitou, pretože sú bohužiaľ slabé. Akoby nedotiahnuté dokonca. Vždy len tak jemne načrtnuté a ponechané v ovzduší. Načrtnuté témy však nie sú úplne „odveci“ a dalo by sa s nimi pracovať, no chcelo by to väčší priestor a zrejme aj predstavu toho, čo všetko chce autorka dať svojim čitateľom. V tomto prípade sa nedá hovoriť o nejakom pozoruhodnom literárnom počine. Je to priam slabé a nudné.