Kristína (neoverený zákazník)
Keď na Veľkonočný pondelok zomrel pápež František, cítila som smútok. Bol to „vodca”, z ktorého vyžarovalo veľké dobro a vďaka ktorému tu bola veľká nádej napr. na ekumenizmus, iný postoj cirkvi k homosexuálom či silnejšie zapojenie žien do funkcií.
Vďaka knihe Lev XIV.: Apoštol pokoja však nádej nie je vo všetkom vyhasnutá. Ide o ďalšieho pápeža, ktorý zdá sa, bol už v detstve predurčený stať sa ním. Okrem toho, že jeho meno Prevost, je ako „stvorené pre toho, kto raz bude poverený správou katolíckej cirkvi,” „[k]ed mal šesť rokov, susedka, ktorá sa s nimi často hrala, mu povedala, že raz bude prvým americkým pápežom.”
Kniha začína v atmosfére ´ Habeamus Papa ´. Vracia sa však hneď do obdobia pred konkláve, do obdobia špekulácii, kto by mohol byť pápežom a aj do samotného konkláve. Ako je zvykom pri biografiách, kniha sa venuje aj jeho detstvu, rodinným koreňom či akademickej dráhe (jeho dizertačná práca bola z kanonického práva). V tejto súvislosti ma zaujal jeho pohľad na právo: „Preňho nie je právo nástrojom, ale múdrym a ľudským vedením, ktoré sa usiluje zachytiť krehkosť človeka a jeho pád.”
Ako nástupca pápeža Františka sa Lev XIV. častejšie porovnáva so svojim predchodcom. Väčšia časť knihy sa tiež venuje výzvam, ktorým musí ako pápež čeliť - mnohé z nich už poznáme z pôsobenia Františka.
Nie je to úplne najdokonalejšia biografia, akú som čítala, no je dôkladná a ukazuje, že autor pracoval so spoľahlivými zdrojmi. Poskytuje pevný základ pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o novom pápežovi. Takže určite odporúčam!