Séria Nadácia sa radí k základným kameňom moderného sci-fi žánru v najnovšom vydaní od Lindeni s úžasnou obálkou, ktorá zaujme už na prvý pohľad (avšak sa mi nepodarilo zistiť, kto je autorom tejto skvelej grafickej úpravy).
Na tejto knihe ma ani tak nezaujala vykreslená ďaleká budúcnosť, cestovanie v čase, či osídlenie rôznych galaxií, ale skôr to, ako Asimov použil štatistické výpočty na predpovede vývoja ľudského správania sa a tým i budúcnosti ľudstva. Asimov je majster psychologickej manipulácie a takto sa chovajú i jeho postavy v diele Nadácia. Žiadna myšlienka nie je prvoplánová, nikto nekoná skôr, než má premyslené tri kroky dopredu. Je tu toľko politických intríg, že by sa za ne nehanbili ani naši súčasní politici!
Páčilo sa mi, ako Asimov do poviedok o Nadácii zapracoval tú časť ľudskej povahy, ktorá neustále prahne po nadvláde nad ostatnými, ako vykreslil jej deštrukčné sklony a ako ľahko sú ľudia manipulovateľní, ak sa cieľová komodita zabalí do peknéhodarčekového papiera.
Avšak ak by sme vesmírne lode vymenili za kone a jadrové zbrane za meče a kopije, tak by z tejto sci-fi mohol byť kľudne aj historický román, nakoľko je táto kniha plná kráľov a rôznej šľachty, kráľovstiev a lén.
Táto séria má určite mnoho fanúšikov a Isaac Asimov určite právom patrí k priekopníkom tohto žánru, avšak si myslím, že dnes už na poli sci-fi je mnoho iných prepracovanejších diel, ktoré viac zodpovedajú mojej predstave sci-fi ako toto dielo. Skôr by som túto knihu klasifikovala ako psychologický román, nakoľko autor veľmi dobre vystihol ľudskú povahu a zmýšľanie. Aj opakujúce sa sheldonovské krízy sú vlastne len zrkadlom našich búrlivých dejín, kde po moci prahnúci jednotlivci ohýbali zákony podľa vlastnej ľubovôle a masy ľudí boli pre nich iba niečo viac ako ľahko ovládateľné stádo oviec.
Napriek všetkým pre i proti sa toto dielo čítalo dobre a vzbudilo vo mne zvedavosť, kam bude smerovať ďalší vývoj ľudstva - hoci i v tom galaktickom meradle.