Kristína (neoverený zákazník)
Tí, ktorí čítali knihu Dom na azúrovom pobreží, sa do nej určite zamilovali. Bola to kniha plná nepochopených detí pre ich inakosť, obalená krásnymi myšlienkami o prijatí, láskavosti a empatii.
Jej pokračovanie Niekde za morom však môže niektorých čitateľov sklamať, pretože autor pri prvej knihe nastavil latku naozaj veľmi vysoko. Ak niekto očakáva rovnaký typ príbehu, môže byť prekvapený, dej sa tentoraz uberá iným smerom, hoci sa v ňom opäť objavujú postavy z predchádzajúcej časti.
V tejto knihe dominuje boj za práva zázračných bytostí. Práve táto rovina mi dávala veľký zmysel a spôsobila, že príbeh ako celok ešte viac udiera do očí. Zázračné bytosti na čele s Arthurom v skutočnosti zosobňujú ľudí, ktorých spoločnosť vytláča na okraj a ktorým štát priznáva menej práv než ostatným. Je v tom cítiť aktuálnosť - dokonca akoby autor reagoval aj na situáciu v našej krajine.
V texte sa objavujú silné a výstižné myšlienky adresované queer komunite, výroky, ktoré nútia zamyslieť sa, ale zároveň vracajú dôstojnosť ľuďom, ktorí o ňu bývajú pripravovaní. Je zrejmé, že autor naozaj píše s úprimným porozumením najmä pre tých, ktorí sa v spoločnosti často necítia prijatí.
Poďakovanie na konci knihy možno niektorí čitatelia nebudú vedieť prehltnúť. Ja ho však chápem. Niektoré veci môžeme rešpektovať, no zároveň by sme mali vedieť oddeliť osobu autora ako verejnú osobu od jeho súkromnych nazorov. Nemali by sme však zostať ticho ani v prípade človeka, ktorý napísal nášho obľúbeného Harryho Pottera. Ak by autor v poďakovaní spomenul niekoho iného, asi by nám to bolo jedno.
Túto knihu odporúčam čitateľom s otvorenou mysľou a srdcom. Pre tých, ktorí sa témam LGBTI vyhýbajú alebo s nimi nesúhlasia, pravdepodobne nebude mať prínos. Pre mňa síce zostáva srdcovou záležitosťou Dom na azúrovom pobreží, no táto časť príbehu mu dodáva akúsi väčšiu vážnosť.