Údajne psychologický triller(hlása obálka). Nuž… jaaaa by som to trilerom rozhodne nenazvala. Ale psychologický, to veru hej. Ak ste náhodou čítali debut Tii Esme a hundrali ste na preskakovanie minulosti, súčasnosti, rozprávačov… ani toto asi nebude pre vás. Ja som si Tiin príbeh najmä pre originálne spracovanie zamilovala a vďaka tomu má u mňa On vyššie hodnotenie.
Empson sa donekonečna dokázala špárať v tom, čo už bolo povedané. Opakovane prežívali postavy hotové muky- psychologické. Síce to je pochopiteľné, ale brala by som menej špárania. Predsalen, na 400 stranách sa toho opakovalo na môj vkus dosť. Catherine, hlavná postava príbehu je na ozdravnom “pobyte”, pretože nerozpráva, nekomunikuje so svojim okolím, je apatická i keď všetko vníma. Okrem teda opakovania psychického rozpoloženia Catherine a Luciana, mi je ľúto, že môj tip, čo sa medzi ňou a Lucom stalo, bol správny- ono to tak nejak bolo zrejmé od začiatku. Čo som však netušila do viac ako 3 knihy bolo, prečo bola na psychiatrii. Čo sa stalo, že sa uzavrela.
Autorka skáče ako besná stepná koza z prítomnosti do minulosti pred 15. rokmi a aby to okorenila, aj do obdobia pred 4. mesiacmi. To však nie je dostatočný zmätok, preto poďme okrem Catherine pridať aj pohľady Luciana. Ona je milovaným jedináčikom, utiahnutá kráska. On je aristokrat, bohém obklopený priateľmi, ktorí pri ňom vždy stoja. On sa zamiluje do nej, ona nechápe prečo. Užívajú si krásy života až nastane koniec. Ona sa vydá, má deti, ale v manželstve nie je šťastná. Niečo, resp. niekto jej chýba. V prítomnosti sa obaja znova stretnú, ich láska prežila roky, stále je rovnako silná, ale o dôvode odlúčenia sa nerozprávajú. Až sa stane tragédia a Catherine ten dôvod na Luciana vybafne. On prežíva vlastné dvojnásobné peklo plné výčitiek a zrady. Až príde veľké finále.
Priznám sa, keď som knihu odložila, nemala som nutkavú potrebu sa k nej čím skôr vrátiť, ale keď som ju čítala, hltala som stránky jednu za druhou. Empson písala nápadito, vždy v kratučkej či dlhšej kapitole odhalila čriepok novej informácie a na mne bolo ako poskladať do pôvodného stavu čínsky porcelán. Pretože taký tento príbeh bol. Krehký ako ľudské bytie. Bol plný emócií, bolesti zo straty, euforického šťastia, ktoré malo vopred danú exspiráciu, sklamania, nenaplnenej, neopätovanej aj priskoro ukončenej lásky, podpory aj faloše, hanby, viny, predstierania.
V každom prípade, je to rozhodne zaujímavá kniha.