S touto knihou som si veruže dala načas. :) Ja na danú knihu musím mať náladu a chuť na konkrétny žáner. Začala som ju čítať cez víkend a veruže mi rýchlo ubehol vďaka nej. Lucinda Riley opäť nesklamala a bola som očarená jednou z jej najlepších kníh. Tento príbeh mal skvelé grády, nechýbala v ňom dráma, dlhoročné tajomstvo, pohľad do rôznych kultúr a spoločenských vrstiev a samozrejme romantika. Lucinda vie tak čitateľa vtiahnuť do deja, že chvíľami som mala pocit, že sa nachádzam v krásnom paláci plnom zvukov vtákov, zurčiacich fontán a exotiky Indie. Parníkom som pomaly preplávala na brehy ponurného Anglicka, ktoré okrem vládcu nemalo s Indiou nič spoločné. Mladá Anahita, ktorú si po smrti rodičov osvojila indická maharaní s dcérou Indirou to vôbec nemala v živote ľahké a napriek tomu vedela pomôcť okoliu a všade rozdávala dobrú náladu a potešenie, avšak na seba zabúdala. V príbehu spozná svoju životnú lásku, sokyňu, strojkyňu jej útrap ale predovšetkým nájde seba. Občas som sa pristihla, že prestávam dýchať, čo ma ten dej tak uchvátil a bola som smutná keď som mala posledné stránky. Lucinda má jedinečný talent podať dej tak ako keby ste si premietali film alebo ste dokonca stáli v popredí diania. Neľutujem ani cenu pretože to naozaj stojí za to a viem, že kým Lucinda žila každej svojej knihe venovala svoju dušu, voľný čas a písala to od srdca. Je škoda, že z jej pera nevyjde už žiadny takýto skvostný príbeh.