Zuzka (neoverený zákazník)
Tu´to knihu neprečítaš, ty ju prežiješ. Preplačeš. Sem tam sa nadýchneš. Nie preto, aby si si potvrdila, že ešte žiješ. Ale preto, aby si to prežila až do konca...
Purpurovým slnečniciam som veľmi dlho odolávala. Netušila som, či je to pre mňa vhodný príbeh. Neskôr, keď som natrafila na nejaké informácie o amišskej kultúre, bolo rozhodnuté. Kiežby bol tento príbeh len o ich jednoduchosti...
Sarah je dievča vyrastajúce v komunite Amišov. V bubline, kde každý každého pozná, kde si ľudia pomáhajú a intenzívne odmietajú rôzne výdobytky modernej techniky. Zdá sa, že táto bublina je krásnym svetom, no ľudia sú rôzni a je jedno, či sú odtrhnutí od civilizácie alebo nie. Nechcem povedať, že Sarah bola hlúpa, práve naopak, veľmi sa mi páčil jej prerod z naivnej dobráckej mladej ženy na rozumnú, racionálne uvažujúcu a mierne sarkastickú.
Verte alebo nie, Sarah musela byť najprv zlomená, pošpinená, zneužitá a oklamaná tým, komu najviac verila. Jej predstavy a sny skončili ako papier, ktorý práve lezie zo skartovačky.
Dimash, na druhej strane, je presne pravý opak. Vždy dosiahne čo chce. Vie, ako funguje spoločnosť, je majstrom manipulácie a hoci hotový majetok považuje za pár drobných, niečo mu v živote chýba. Nie sláva. Ani peniaze.
Ale pokoj. A ešte jedna drzá nefanúšička z amišskej komunity s miernym rázštepom pery, ktorá ho má totálne v ........ srdci.
Najviac mrazivá a autentická atmosféra je okolo otca Sarah. Tá tyrania bola tak prítomná a hmatateľná, že mi to vyrážalo dych. Je to typ postavy, pri ktorej sa budete zamýšľať, či by ste reálne niekoho dokázali zabiť. Holými rukami...
Neverím mu. Alkoholik a tyran si nezaslúži druhú šancu. Ani desiatu. Bohužiaľ, hovorí za mňa nielen knižná skúsenosť...
Celkové hodnotenie:
Takto to vyzerá, ak autor dá do príbehu všetko. Vyrazí vám dych, vráti vám ho, ale len na chvíľu, aby vám ho mohol vyraziť znova... toto nie je nádherná kniha iba navonok. Bolo to skvelé a strašne surové zároveň. Zaručene budete nenávidieť takmer všetkých mužských hrdinov a ja len dúfam, že v druhej časti sa moje knižné srdce spamätá. Teda... ani možno nie....