Keď som túto knihu začala čítať, akurát začala prvá vlna corona epidémie. Mala som pocit, že tú knihu prežívam. Pracujem v zdravotníctve a tak ako jedna z hrdiniek tejto knihy sa túžila dostať k svojim deťom, som ja mala strach, že naše zariadenie zatvoria a ja v ňom uviaznem. Nenaháňali ma nijaké potvori, ale pocit neistoty, bezmocnosti ma nahlodal. Tak ako hrdinovia tejto knihy spojili svoje sily, tak sme spojili svoje sily aj mi v práci a zatiaľ sme ok. Oni dodržiavali opatrenia prežitia, mi epidemiologické. Tak ako sa Scarlet dostala k deťom tak ja zatiaľ môžem po práci ísť k svojim deťom a to je najkrajší záver každej knihy. Táto kniha sa mi vryla hlboko do pamäte.