Čítala som viacero YA kníh, kde hlavný protagonista trpí nejakým hendikepom či psychickou poruchou. Práve tým ma aj lákal tento titul. Schizofrénia. Možno niekomu to príde choré, ale pre mňa to je veľmi zaujímavé a chcela by som o duševných a psychických poruchách vedieť viac a preto aj siaham po takej literatúre…Čo som však touto publikáciou získala? Obraz o schizofrénii sa mi nijako radikálne nerozšíril. Okrem jednotlivých preludov a terapeutického denníka čitateľ do tejto oblasti nenahliadne. Myslela som teda, že aspoň vnútorný svet protagonistu bude pre čitateľa otvorený. Autorka takýto priestor ponúkla, čo množstvo čitateľov ocení najmä vtedy, keď im je postava sympatická. Mne však nebola absolútne. Vnímala som ho ako arogantného tínedžera, ktorý si myslí, že pojedol múdrosť sveta a tak ho vidím aj po čase od čítania knihy. Chápem, že mať nejakú chorobu nikdy nie ľahké, no stavať svoje problémy nad ostatné je egoistické a v prípade tohto Adamka som mala pocit, že hľadí len sám na seba a svoje ťažkosti….Nenašla som si k nemu cestu.. Páčilo sa mi však to, že autorka chcela poukázať na to, aké ťažkosti majú schizofrenici a že samotné liečenie je veľmi náročné.
Rada by som v tejto recenzii spomenula ešte jeden pre mňa neznesiteľný aspekt. Neustáli výsmech z ľudí a z náboženstva (asi to súviselo s tým, aký bol Adam)…je úplne jedno že či ide o kresťanstvo, hinduizmus, budhizmus či judaizmus…to čím som sa prehrýzala v tejto knihe som v podstate v literatúre nezažila. Teda najmä v YA. Neviem čo si mám o tom myslieť. Mne niektoré komentáre autorky prišli neprofesionálne a bola som z toho rozčarovaná. Ale áno, viem, že každý môže písať a vravieť čo len chce.
Čítanie tejto knihy som napokon prežila (ale s následkami). Nikdy v živote by som ju už do rúk nechytila. Nudila ma, postavy mi boli nesympatické, nič mi to čítanie nedalo, keď tak nervy. Zažila som v nej veľa výsmechu a škatuľkovania ľudí, čo sa mi absolútne nepáčilo. Ja vám túto knihu neodporúčam, ale sto ľudí – sto chutí. Možno pre vás bude skvost. Pre mňa …