Autor knihe rozvíja dva príbehy, ktoré sa prepletajú a zároveň ovplyvňujú. Jeden je o láske medzi dvoma ľuďmi v ťažkej životnej situácii a potom je tu témou vojna a s ňou spojená migrácia utečencov do krajín so stabilnou politickou situáciou, ktorá sa však po ich príchode mení a očakávaný kľud v podobe mieru znova vyústi v ďalšie nepokoje.
Autor rozoberá problémy spojené s príchodom imigrantov do krajín ako je napríklad Anglicko (v podobnej situácii sa nachádza aj Nemecko, kde v posledných rokoch zaznamenali markantný prílev cudzincov) - vplyv na ekonomiku, zmeny, ktorými prechádzajú pôvodní obyvatelia - xenofóbia, ich životný štýl, spôsoby a zvyky.
“Byť tmavý ešte neznamená, že človek je ako opica, hoci ho takto iní osočujú a zrejme ešte dlho ho budú tak nazývať. Lenže ľudia naozaj sú opice, ktoré zabudli, že nimi sú, a prestávajú uznávať svoj pôvod aj prírodný svet okolo seba.”
V krajine (predpokladám že v Pakistane), v ktorej začína zúriť občianska vojna sa v meste balansujúcom na pokraji priepasti vo večernom kurze zoznámia dvaja mladí ľudia - Nadia a Said.
Rozhorí sa medzi nimi láska, no intímnejšiemu vzťahu bránia nepokoje, ktoré sa šíria ich mestom. Keď naplno vypuknú, ulice sa zmenia na spleť kontrolných stanovíšť, prestreliek a bombových výbuchov. Jedného dňa sa v meste vytratí signál z mobilných telefónov, preruší sa aj internetové spojenie. V noci je zákaz vychádzania a ľudia sa cítia opustení, osamelí a vystrašení. Ľudia prichádzajú o prácu a keď si chce Naďa vybrať z banky peniaze, v dave pred bankou ju zozadu obchytávajú, niekto jej prechádza rukou po zadku a medzi nohami a pokúša sa vniknúť do nej prstom. - Skľučujúca predstava.
Mladá dvojica sa dopočuje o dverách, cez ktoré sa ľudia môžu dostať z krajiny niekam ďaleko, hoci to môže byť riskantné a platí sa za to.
“Zmenil sa aj význam, aký ľudia pripisujú dverám. Rozšírili sa fámy, ze dverami sa možno dostať niekam inam, aj kamsi ďaleko, do vzdialených končín a vyslobodiť sa zo smrtonosnej pasce, ktorou je táto krajina.”
Násilnosti sa stupňujú a Nadia so Saidom nemajú na výber. Opúšťajú rodnú krajinu a doterajší život, nájdu si také dvere a prekročia ich prah. Celkom lákavé - takéto mysteriózne dvere, ktoré by utečencom ušetrili strastiplnú cestu po mori alebo po súši.
Nadia a Said sa ocitajú v odlišnom svete - najprv vstúpia na ostrov Mykonos a potom sa ďalšími takýmito dverami dostávajú do Londýna. Obaja sa úporne usilujú udržať svoj vzťah, nezabúdať na minulosť a zachovať si vedomie toho, kto vlastne sú, ale nie vždy sa im to darí. Na oboch dolieha neúprosná realita utečencov v cudzom svete, kde nie sú vítaní. Občas “pripomínali pár, ktorý žije v dlhom a nešťastnom manželstve a spí spolu nie preto, že mu to spôsobuje potešenie, ale z nevyhnutnosti.”
Mohsin Hamid rozpráva s hlbokou intímnosťou a s pôsobivou vynachádzavosťou nezabudnuteľný, aktuálny, ale zároveň nadčasový príbeh o láske, oddanosti a odvahe. Je to vskutku pútavé rozprávanie a aj napriek ťažším témam, ktoré táto kniha spracováva, sa číta ľahko, čitateľ nemá pocit, že sa musí textom prehrýzať. Môžem povedať, že Exit západ bol pre mňa obohatením a vďaka nemu som sa na svet mohla pozrieť utečeneckými očami a nahliadnuť do ich myšlienok a pohnútok.
A ešte si neodpustím jednu krásnu myšlienku:
“Každý muž a každá žena, chlapec aj dievča - sme deti, ktoré strácajú rodičov, a nás zase stratia tí, čo prídu po nás a budú nás milovať. Táto strata, dočasná povaha nášho bytia a žiaľ, o ktorý sa delíme, spájajú ľudstvo a každú ľudskú bytosť. Všetci máme v sebe rozbolené srdce, a predsa až pričasto si to odmietame vzájomne priznať.”