Nemka Linda je psychiatrička. Čo ju spája so španielskym zariekavačom koní Damiánom? Jedna hrozná tragédia.
Linda pricestuje do Španielska, kde ju okrem Damiána prijmú s otvorenou náručou. Aj keď je cudzinka a nikto netuší prečo prišla, na ranči je dosť miesta a obyvatelia tohto konského raja sú veľmi pohostinní. Príbeh je rozprávaný z oboch pohľadov hlavných hrdinov,čo je veľmi dobre, pretože vidíme myšlienkové pochody najmä Damiána, ktorý je odťažitý, ufrflaný, utrápený a pred Lindou sa snaží vytvoriť ochranný múr. Linda mu pripadá krásna, ale keďže ju viní z osobnej tragédie, nechce s ňou mať nič spoločné. Aspoň si to nahovára a snaží sa držať ďalej. Veľmi mu to nevychádza. Všetci na haciende to vidia. Linde sa naopak Damián páči, aj si to pripúšťa a veľmi ju mrzí, že jej pripisuje vinu za niečo, za čo naozaj nemôže. Obe hlavné postavy majú svoje trápenia.
Damián sa cíti menejcenný preto,ako ho vychovával otec. Linda si v srdci nesie výčitky kvôli sestre,preto žije svoj život podľa vzoru matky a nie taký, aký by ho chcela mať ona sama. Matka ju viní aj z toho, že do Španielska odišla. Nezáleží jej na tom aké je to pre Lindu dôležité. Postupne ale Damiánove hradby začnú pukať v základoch a dovolí sám sebe preniknúť do Lindinho života. Je veľmi dobre, že autorka popisuje emócie aj (no pre mňa najmä) u Damiána, lebo z jeho strany som absolútne necítila žiadnu chémiu, žiadne reálne city,celé jeho chovanie by mi prišlo absolútne neopodstatnené. Napríklad, v bare by som z jeho správania a postoja očakávala vyvolanie nejakého konfliktu. On, so svojou zádumčivou povahou sa však rozhodne ísť tancovať!!!
(Celý text nájdete na https:blogvknihach.blogspot.com202211vse-co-k-tobe-citim.html?m=1 )