Martin, IG: citam_teda_som (neoverený zákazník)
Meno Edward Smith pozná takmer každý. Ale viete kto bol Arthur Rostron?
Práve na túto možno menej známu, no o to významnejšiu postavu dejín upozorňuje Rebecca Connolly vo svojom románe zasadenom do udalostí potopenia Titanicu, ktorý predstavoval technologickú pýchu svojej doby.
Príbeh sledujeme z dvoch pohľadov – mladej Írky Kate Connollyovej cestujúcej treťou triedou za lepším životom v Amerike na palube RMS Titanic a kapitána RMS Carpathia Arthura Rostrona, ktorý sa v rozhodujúcej chvíli stáva symbolom odvahy a ľudskosti.
Z pohľadu týchto dvoch postáv sledujeme kontrast medzi dvoma loďami: „Titanic nabízel extravaganci a okázalost, ale Carpathia si vysloužila úctu a obdiv svými vlastními zásluhami.“
Román neponúka detailnú rekonštrukciu samotnej katastrofy a k osudnej noci z 14. na 15. apríla 1912 sa dostávame pomerne rýchlo. Jeho sila spočíva v záchrannej akcii, v následkoch tragédie a v hrdinstve tých, ktorí neváhali konať.
„Poháněla nás naše lidskost. Riskovali jsme svou loď, své cestující a sami sebe, abychom zachránili životy jiných.“
Pre mňa bola kniha silne emotívna, bolestná a smutná a mňa ako fanúšika Titanicu zaujala. Napriek tomu, že ide o fikciu inšpirovanú reálnymi udalosťami a autorka si niektoré momenty, či situácie upravila, ja som sa nejaké nové informácie dozvedel.
Hoci niektoré vedľajšie postavy nemajú dostatočnú psychologickú hĺbku a tempo deja môže pôsobiť nevyvážene, tieto nedostatky neoslabujú hlavné posolstvo knihy. Páčilo sa mi, že kapitán Rostron je vykreslený ako morálne pevná postava, ktorej rozhodnutia nie sú motivované slávou, ale povinnosťou.
Zářivá noc hvězd a ledu nie je len románom o jednej z najznámejších námorných katastrof, ale predovšetkým pripomienkou ľudskej odvahy, solidarity a schopnosti konať v hraničných situáciách. Je to kniha, ktorá dokáže čitateľa zasiahnuť, prinútiť ho zastaviť sa a zamyslieť sa nielen nad tragédiou samotnou, ale aj nad tými, ktorí v nej obstáli ako hrdinovia. A nie náhodou túto recenziu uverejňujem práve 15.4.
„... je to velkolepá loď, ale zároveň jako by to byl celý svět... Různé třídy a postavení, privilegovaní a prostí, ale všichni se na ní plavíme, abychom se dostali, kam potřebujeme.“
„Přepych byl na této lodi ústředním tématem, nehledě na to, na jaké úrovni byl člověk ubytován.“
„Velikost lodi byla pozoruhodná. Ačkoli se rozměry blížila jen několika městským blokům, jakmile jste stanuli na palubě, mohla klidně být jako celá země a dost dobře taky mohla vézt všechny lidi na světě. Učiněné bláznovství...“