Z tejto knihy mám zmiešané pocity. Na jednu stranu bola zápletka premyslená do posledného detailu, na druhú stranu som nedokázala s nikým súcitiť a nevyvolala vo mne žiadne emócie. Nie, nefandila som ani učiteľke Júko Moriguči. Mám ju na rovnakom morálnom priečinku (veľmi nízko) spolu s páchateľmi. Neviem či za moje (ne)pocity môže zvláštny štýl autorky, ktorý mi vôbec nesedel alebo to, že som počas celého čítania bojovala s pocitom "vodu (mlieko) káže, víno pije." Kanae Minato do príbehu vložila aj mnoho spoločenských tém týkajúcich sa generačnej výchovy, "woke" ideológie či psychických porúch. Na mňa to ako celok žiaľ nefungovalo.