Klára (neoverený zákazník)
S pani spisovateľkou máme jednu vec spoločnú. Aj ja som už od detstva zo zatajeným dychom veľmi rada počúvala dojmy, z ktorých až mrazí. Rozprávanie mojich blízkych o dobách, kedy smútok drtil kosti na duši. O časoch, keď ste si museli prerezať zápästie, aby ste pili aspoň niečo. Preto niet divu, že jednoduchá obálka diela hneď upútala moju pozornosť. Kniha ale primárne nie je ani historickým románom, ani príbehom o holokauste. Je to hlavne kniha o rôznych podobách lásky. Tej partnerskej i o láske rodičov k deťom. Je originálnou vďaka svojmu špecifickému štýlu písania v tretej osobe a takmer bez priamej reči. Na kvalite jej to však vôbec neuberá. Práve naopak. Myslím, že o to autentickejšie je v nej cítiť bezprostredné, cukrom posypané, nevinné detstvo a dospievanie i to, čo s človekom dokáže spraviť žiarlivosť. Čítať titul s názvom Zuzanin dych je naozaj lahôdka.