Raygn (neoverený zákazník)
(Prečítané v AJ origináli)
Kniha je dystopickým retellingom na rozprávku Cinderella, teda Popoluška. Zasadená je kus do budúcnosti, do dôb viac než sto rokov po, prosím pekne, Štvrtej svetovej vojne. Nemyslím si, že by svet zvládol tretiu, nieto ešte štvrtú, ale okej, späť k story xD Ja mám retellingy pomerne rada (že jo, ACOTAR), ale Cinder vo mne zanechala tak rozporuplné pocity, že vôbec neviem, či ju odporúčať a či si chcem prečítať pokračovania. Postavy sú fajn, rovnako aj dialógy. Prostredie je pomerne nezvyklé, keďže sme na území terajšej Číny. To je iba dobre, no chýbalo mi tam viacej opisov samotného mesta aj sveta. Veď sme v dystopii - naozaj by som mala rada širšiu predstavu o svete, kde aj na Mesiaci žijú kolonizátori, z ktorých už nie sú ani ľudia a ešte dokážu pomocou bioelektricity ovládať ľudí a doslova im vsugerovať čokoľvek. Zámery našej antagonistky, kráľovnej Levany boli síce zrejmé, no pohnútky, ktoré ju k tomu viedli už tak veľmi nie. Väčšinu knihy bol dej pomerne rozvláčny a hoci nie nudný, nedialo sa nič podstatné. Záver bol nakoniec naprataný zvratmi a odhalením, ktoré som predpokladala už dakde v tretine knihy. SPOILER: Jako, sorry, ale na Cinder, vlastne, sorry, princeznej Selene, nič nevidím a nedala mi dôvod si ju obľúbiť. KONIEC SPOILERU
Kai, ten je super, no dostal podľa mňa pomerne málo priestoru. Atmosféra sa na mňa jednoducho nedokázala preniesť ani raz a celé to začalo šlapať až dakde za polovicou. Na druhú stranu, nebolo to zlé. Nápad je skvelý, vlastne úžasný. No naložila bych s ním zrejme dosť rozdielne. Ako hovorím, neskutočne rozporuplné pocity. Toto sa podarilo predtým iba Justinovi Croninovi a jeho trilógii Priechod - takto ma uviesť do rozpakov, až neviem, čo si o knihe myslím. Časom zrejme dám pokračovaniu Lunárnych kroník šancu. Najprv sa musím spamätať a odpustiť autorke (nielen) ten extrémne otvorený koniec.