Martin, IG: citam_teda_som (neoverený zákazník)
4,5
„Když se ztratíš, posaď se a křič.“
Jedného augustového rána v roku 1975 zmizne z letného tábora v Adirondackých horách Barbara van Laarová. Rozbieha sa pátranie a s ním aj množstvo otázok. Odišla sama, alebo sa stala obeťou zločinu? Situáciu komplikuje fakt, že Barbara je dcérou bohatej rodiny, ktorá tábor založila a v blízkosti má aj svoje sídlo. Navyše pred rokmi záhadne zmizol aj jej starší brat, ktorý sa nikdy nenašiel.
Autorka rozpráva príbeh z pohľadu viacerých postáv, od vedúcich tábora, cez Barbarinu matku, spolubývajúcu v tábore, až po vyšetrovateľov, a v niekoľkých časových rovinách, od 50-tych rokov až po osudné leto v roku 1975. Napriek tejto rozvetvenej štruktúre je román prehľadný, jasne členený a číta sa veľmi ľahko.
Nejde o rýchly triler, ale o pomaly budovaný, mnohovrstevnatý príbeh, ktorý si dáva načas. Postupne sa odhaľujú nové zistenia a zaujímavé prepojenia a minulosť rodiny van Laarovcov, najmä záhadný osud jej brata Beara, postupne vychádza na povrch a vrhá nové svetlo na udalosti v tábore aj mimo neho.
Silnou stránkou knihy je miestami až tiesnivá atmosféra lesa a tábora, dôraz na psychológiu postáv a postupné odhaľovanie tajomstiev. Autorka pracuje s témami traumy, rodinných vzťahov, viny, či pamäti. Výrazná je otázka spoločenská rovina románu a otázka moci.
Prostredníctvom rodiny van Laarovcov Mooreová poukazuje na rozdiely medzi bohatými a ostatnými, na ich moc, vplyv a pocit nedotknuteľnosti.
Aj keď záver príbehu pre mňa nebol úplne uspokojivý, nič to však nemení na tom, že ide o kvalitný a premyslený román. Knihu určite odporúčam čitateľom, ktorí majú radi pomalšie tempo, silnú atmosféru a dôraz na postavy a ich vnútorné prežívanie. Nenechajte sa odradiť prípadnou hrúbkou, kniha sa číta takmer sama.
„ ... člověk může ve svém životě svobodně dělat, co si přeje, bez ohledu na očekávání druhých.“
Za knihu ďakujem Lucie Plachá a nakladatelství JOTA.