V druhom pokračovaní mi autorka dala odpovede na otázky, ktoré vo mne rezonovali po dočítaní prvej knihy. Avšak tieto odpovede mi priniesli kopu ďalších otázok.
Túto knihu som na moje pomery čítala dosť dlho, pretože som si užívala každú jednu stranu a napriek tomu, že ide o space operu je potrebné pri čítaní dávať pozor. Tu platí dvojnásobne, že každá akcia vyvolá reakciu. Každý dialóg, každá postava majú svoje miesto a výrazne ovplyvňujú dej.
Do príbehu sme vhupli presne tam, kde skončila jednotka. V tejto časti sa politické intrigy prehĺbili na nový level, postavy sa slušne vyvíjajú, samozrejme pribudli aj nové. Do tohto všetkého sa zaplietla ešte aj tajná organizácia, hackeri, nanoboti, replikanti či problematika klonov a AI. Máme aj nového nepriateľa a jedno veľké tajomstvo, ktoré výrazne ovplyvní ľudské kolónie vo vesmíre. A kopu malých tajomstiev a odhalení, ktoré som vôbec nečakala.
Čo sa týka postáv, zo Sandy, ako hlavnej ženskej hrdinky som stále na mäkko. Táto žena dokazuje svoju vnútornú silu a odhodlanie svojimi skutkami a nie rečami. Jej brat Biran na mňa opäť dojem neurobil, je opakom Sandy. Vďaka Tomasovi som nahliadla aj do vnútornej štruktúry agentúry pre galaktických špiónov. Tomasov vývoj postavy bol najvýráznejší a ostala som bez slov z toho, čo všetko pre neho autorka pripravila. Vesmírnej lodi Berro som v tejto knihe dostala len minimum, škoda.
Autorka sa tentokrát podrobnejšie zamerala aj na problémy jednotlivých medziplanetárnych staníc a kolónii. Poukázala na sociálne a ekonomické nezrovnalosti a “riešenia” politikov. Aj keď sa dej odohráva v ďalekej budúcnosti (rok 3500 a viac) trefne zobrazila povahu ľudstva- ego homo sapiens je väčšie ako celý vesmír. Ale, čo sa stane, keď sa zjaví entita či bytosť, ktorá je od ľudí nie len inteligentnejšia, ale aj vyspelejšia vo všetkých smeroch? Čítajte, ja nič neprezradím.