Sakra, ľudia. Toto je čo sa post-apo dystopie týka, rozhodne v našich vodách kniha roka! Skladám poklonu autorovi za jeho prácu s estetickou hodnotou slov a zároveň za prácu s ich váhou aj samotným významom. Skutočne - keby si lepíkujem v knihách, tu by som mala jeden papierik asi na každej strane. Tie vety, tá formulácia, tá epickosť! A príbeh? Silný, nápaditý, originálny ako vždy a najmä - nesúci posolstvo a zároveň varovanie. Pretože na začiatku tápame, premýšľame prečo a neskôr zisťujeme, že sú tu takí, ktorí si hovejú v pohodlí a na naše utrpenie úplne kašlú. Vedia o ňom, no vôbec ich to nezaujíma a pomôcť? Ani nápad! Nehovoriac, ako sa rozhodnú s trpiacimi naložiť a akou formou to mienia urobit. Autor necháva veľa priestoru predstavivosti a ako to on rád, záver síce ukončuje príbeh, no zároveň vás nechá premýšľať, čo bolo ďalej. Už dávno som si postavy tak nezamilovala ako tu. Tak rôznorodí, tak rovnakí. Všetci spojení jedným prekliatím, za ktoré nemohli, ktorému nerozumeli. Dej rozpráva viacero postáv - členov rodiny, až sa postupne ocitnú na jednom mieste a riešia problém, ktorý by vás veru nebol napadol ani za svet. To prostredie, to nemá chybu, naozaj. Ako celý príbeh a jeho neskutočný, podotýkam - NESKUTOČNÝ - záver. Povinnosť pre každého fanúšika dystopie