Ivana (neoverený zákazník)
Raffael - diplomat , ktory si splnil svoje sny.
Fascinujuce. Brilatne napisane dielo. Cristofanelli odviedol vynikajucu pracu hodnu uznania. Preniknete priamo do hlavy, a myslenia fyzicky sice krehkej, no vnutorne neuveritelne silnej osobnosti s citlivym vnimanim okoliteho sveta. Raffael bol huzevnaty a cielavedomy uz od detstva. Nedal sa odradit negativnymi nazormi rodiny , aby nesiel za maliara. Vedel vystupovat a ovladat sa , vdaka comu sa nakoniec dostal k vytuzenym zakazkam malovat fresky , teda okrem nespocetneho mnozstva madon a portretov. Myslim, ze velmi ho v tom podporili niektore zeny, ktore asi jedine ho nenapadne povzbudzovali aby si siel za svojim. Potrpel si na vzhlad a obliekanie. Vedel, ze aj to je jedna z ciest, ktora ho preda sama o sebe. Ale predovsetkym styl malby a neznost, ktoru vniesol do svojich obrazov, dokazal nadherne vyjadrit predovsetkym farbami. Pre mna je Raffael obrovske prekvapenie v najlepsom slova zmysle. Hoci pri konci diela som uz trpela spolu s nim, ako nedokazal a nechcel odmietat zakazky, aby o nieco neprisiel, avsak pricom jeho objednavatelov nezaujimal fakt, ze sa nestihal zregenerovat a prakticky zomrel na vycerpanie. Za jeho kratky zivot si vsak stihol splnit svoje sny. Moze byt vzorom pre vsetlych , ktori sa boja byt priebojni. Obdivovala som ako ovladal umenie jazyka - vyjadrit sa tak , aby nikomu neublizil, aby sa nevyjadril nespravne, nezahatl si cestu l svojmu cielu, pripdne len neurazil niekoho. Skratka bol to trochu prefikany diplomat, ktory vzdy vedel co robi. Pacilo sa mi , ze bol spravodlivy v srdci. Hoci jeho superom bol divoky Michelangello, a huckali ho proti nemu, Rafael sa nenechal, a vzdy to diplomaticky ustal, hoci vnutri ho to trapilo. Rozhodne odporucam. Uchvatne dielo.