Autorka vťahuje čitateľa do jej príbehu vďaka vízii, ktorú chce naplniť v Thajsku. Schudnúť, cvičiť jógu, učiť sa angličtinu a meditovať. Popri tom zobrazuje krajinu rôznych chutí. Je to zaujímavé čítanie, no niečo tomu chýba. Samotná motivácia, prečo ísť do Thajska je pre mňa divná. Ale každý človek je iný. Závisí to od toho, aký je jednotlivec. Ja nemám problém meditovať i na Slovensku a nemusím ísť k Budhovi ?? ale zas tiež nemám depresie a som pozitívny typ človeka. Čiže úplný rozdiel od ženy, ktorú spoznáte v tejto knihe.
Napriek tomu, že určitým spôsobom čitateľ spoznáva krajinu, tak to nie je úplne cestopisné. Všetko mi to prišlo také nedokončené a narýchlo. A popravde, vôbec ma nezaujímalo koľkokrát protagonistku prehnalo z ich jedla a že jej nechutila ryža. Čakala som viac zaujímavostí a skúseností, ktoré jej dala táto časť Zeme. Čo sa autorke podarilo pekne vykresliť boli najmä vzťahy. Zobrazila mnoho ľudí, Thajčanov, ktorí boli ochotní nezištne pomôcť a mali dobré srdce. (Myslím, že i v tomto aspekte by bola ochotná autorka skritizovať Slovensko, no úprimne, zas je to o osobnej skúsenosti.) Štýl textu neohúri, no pre niekoho, kto hľadá veľmi jednoduchý štýl a najmä rýchle čítanie, tak by mu mohol sadnúť. Samotná myšlienka či posolstvo knihy napokon je mierne „pošramotené“ tým, že meditácia napokon nebude to, čo si pred čítaním človek myslel. Stanú sa tam určité okolnosti, ktoré prekvapia. A možno práve to dáva iný pohľad na celý tento náučný výlet do krajiny pokoja.