Tak toto bolo! Magický, čarovný zážitok! Nečudujem sa, že je kniha vypredaná, vyhľadávaná a tak chválená. Čudujem sa, že vydavateľ neurobil dotlač. Obálka i anotácia ma navnadili a ja som bola veľmi zvedavá čo je to za príbeh.
Jack a Mabel spolu odišli, ako mnohí iní, na Aljašku a dúfajú, že im to prinesie šťastie. Pomaly starnú, sú sami a nemajú nikoho, kto by im pomohol, či kto by ich tešil. Žijú ďaleko i od dediny. Príbeh plynie od začiatku pomaly. Vnímate drsnú krajinu i ťažký spôsob života, ale aj nedotknutú krásu sveta, v ktorom je zasadený dej. Časom sa obaja spriatelia s dobrosrdečnou Esther a jej mužom Georgeom. Kým Mabel je spočiatku tichá a utiahnutá, Esther je ako veľká voda. Nejde si ju neobľúbiť. Je to silná žena v každom ohľade a nápomocná vždy, keď treba. Esther má synov a ten najmladší Garret si často musí vypočúvať posmešky a podpichovačky od bratov. A tak často odchádza sám do lesa, učí sa prežiť v divočine a loviť.
Do života starnúcich manželov Mabel a Jacka zatiaľ pomaly vchádza rozprávka. V jeden večer si zo snehu vytvoria postavičku, dievčatko. Na druhý deň je však preč. Prichádza však malá, záhadná Faina a ja som sa už neodtrhla! Kto je dievčatko? Odkiaľ prišlo? Akoto, že nezamrzne a dnu mu je veľmi teplo? A prečo sa až príliž podobá na Sneguročku zo starej rozprávky?
Príbeh ma vtiahol a už nepustil. Bol prekrásny. Drsný ale i krásny. Dojímavý a plný lásky a nádeje. A snehu. A tej prekrásnej prírody.... priam som cítila a videla padať sneh, počula som zvuky lesa i pukanie ľadu...
Krásna kniha, v ktorej mi Faina tak trochu pripomenula Ursu z knihy Kde sa les dotýka hviezd. Obe dievčatká mi natrvalo utkveli v pamäti.