Ali ju u mňa už taká stávka na istotu. Nevestu som si zamilovala. Hazelwood mi pripomenula, prečo som kedysi milovala vlkolakov a upírov(hádajte ktoré knihy to boli?!), i keď v tomto príbehu budete na ovečku čakať márne.
Družka je príbehom Seleny, najlepšej a jedinej priateľky Nevesty- Misery. Selena bola naozaj okrajová postava, skôr sme ju vnímali skrz rozprávanie a spomienky Misery a až postupným rozuzlením knihy sa jej postava objavila. Koen sa párkrát v Neveste objavil, ale obaja dostali hlavné slovo v podľa mňa nie celkom plánovanom príbehu. Myslím, že sama autorka bola prekvapená z úspechu fantasy romance, a tak, na žiadosť “rozbesnených” fanúšičiek napísala pokračovanie. Selena sa dostala na mušku nielen upírom. Nešťastnica sa zamontovala-nechtiac-aj do (spoiler?)sekty. Celé to bolo dosť akčné a ako na potvoru sa Selena potýkala aj so zdravotnými problémami. Úprimne poviem, fakt mi jej bolo ľúto. Také muky prežívať (a z takej diagnózy!).
Čo sa mi ale nepáčilo, bolo sebaobetovanie Koena. Najradšej by som ho kopla do… kolena! Bol ochranársky, starostlivý, obetavý, ale k Selene sa správal ako dilino. Vlastne takmer ku všetkým- chápete, ALFA…
Naozaj sa mi páčilo, ako Ali zamotala celý dej, zvraty, a ten uzol… beťárka jedna! Chválim aj 30 stranové mecheche(dumem, či som na podobný rozsah “hunga-bunga” narazila v nejakej knihe. Prečítala som už dosť hanbatých kníh, ale na takéto rošambo si nepamätám). Záveru som sa obávala, ale ako sa hovorí, kde je vôľa, tam je cesta… som spokojná a teším sa, že už čoskoro bude preložená nová kniha autorky. Čo viac dodať- snáď len, že 450 strán som prečítala za dva dni. Môže byť, nie?!