Mycélium - je zhluk vzájomne poprepletaných vlákien, charakteristický hlavne pre huby - tvrdí wikipédia a ja môžem len potvrdiť, že trefnejší názov si Vilma Kadlečková ani nemohla vymyslieť. Nielenže huby v tomto príbehu zohrávajú dôležitú úlohu ale i samotný dej je spletitý a poprepletaný ako tie vlákna húb.
Príbeh priamo nadväzuje na prvú časť a tak dej plynule pokračuje tam kde skončil v knihe prvej. Aš~šád z Fomalhiwy sa za pomoci Lucasa Hildebranda dostáva na Zem a táto skutočnosť je odrazovým mostíkom pre rôzne mocenské boje či machinácie. Každý z predstaviteľov má svoje vlastné ciele, rozohranú partičku podľa vlastných pravidiel, preto posluch nie je to oddychový, ani náhodou, poslucháč si nemôže dovoliť chvíľu nepozornosti. Akčné scény striedajú strategické, ale iba niektorí zo zúčastnených sú dva či tri kroky napred.
Aj tentokrát je rozprávanie strhujúce a len ťažko sa dá od neho odpútať, ale i napriek akčným scénam som občas mala pocit, že dej sa vlečie.
Kniha je rozdelená do 65 kapitol, kde sa striedajú rôzni interpreti, ktorým nemôžem vytknúť nič, iba ak prejav Kristýny Frejové alias Fiony mi občas škrípal v ušiach a tým pádom som i Fionu vnímala viac negatívne.
A ak som tvrdila, že JANTAROVÉ OČI sú úvodnou časťou rozsiahleho eposu, tak LED POD KŮŽÍ je pokračovaním, ktoré svojou kvalitou v ničom nezaostáva za prvou časťou a presne v duchu prvej časti aj končí - teda bez zodpovedaných otázok či dohratých “šachových partií”.