Martin, IG: citam_teda_som (neoverený zákazník)
„Až přijde ta chvíle, kdy se budeš muset rozhodnout, přijde i řešení.“
Ranhojička je urban fantasy, ktorá nestavia len na nadprirodzených schopnostiach, ale predovšetkým na emóciách, strachu a rozhodnutiach, ktoré dokážu zmeniť život. Príbeh sa rozbieha zmiznutím sedemročného Patrika, čo otrasie Ostravou a postupne odhalí, že nejde o ojedinelý prípad.
Do centra diania sa dostáva stredoškoláčka Šárka, ktorej zverejnený osobný denník spustí sled udalostí presahujúcich bežnú realitu. Postupne sa odhaľuje existencia Prebudených, ľudí s nadprirodzenými schopnosťami, a do popredia sa dostáva aj tajomný doktor Pé, ktorého záujmy majú temnejšie pozadie.
Dej je zasadený do reálneho, súčasného prostredia Ostravy, čo výrazne prispieva k autenticite a atmosfére. Autor pracuje s pocitom neistoty a strachu, ktorý sa postupne šíri mestom, keď miznú deti. Okrem fantasy roviny sa dotýka aj tém rodiny, adopcie, priateľstva a zodpovednosti za vlastné rozhodnutia. Zaujímavým prvkom je aj pohľad na pátranie po deťoch z perspektívy policajných zložiek, vďaka čomu príbeh nepôsobí jednostranne.
Šárku som si rýchlo obľúbil. Jej konanie a vnútorné dilemy pôsobia uveriteľne a práve cez ňu autor najlepšie ukazuje, že nadprirodzené schopnosti samy o sebe nerobia človeka silným, ale rozhodujú skôr jeho hodnoty a odvaha niesť následky vlastných volieb.
Ako debut je Ranhojička veľmi vydarená. Kniha má svižné tempo, krátke kapitoly a časté striedanie perspektív, čo udržiava pozornosť. Zároveň by si niektoré pasáže zaslúžili skrátiť, zatiaľ čo samotné finále by naopak mohlo dostať viac priestoru. Aj keď autor ku koncu objasňuje väčšinu otázok, niektoré línie zostávajú otvorené, čo môže naznačovať možné pokračovanie.
Kniha obsahuje aj myšlienky o tom, že rodina a priatelia nie sú samozrejmosťou a že až v krízových situáciách si človek naplno uvedomí hodnotu vzťahov a prítomného okamihu. Určite ju odporúčam čitateľom, ktorí majú radi fantasy príbehy zasadené do reálneho prostredia s dôrazom na emócie a psychológiu postáv.
Za prejavenú dôveru ďakujem autorovi.
„Nejlepší způsob, jak poznat, co se v člověku ukrývá, je vystavit ho nebezpečí. Jen skrz emoce nejlépe poznáme, kým doopravdy jsme, a strach je jednou z variant – mimořádně účinných variant.“
„Kdykoli máš pochybnosti, stačí se zeptat svého srdce, jestli tvoje rozhodnutí vycházejí z něj, nebo ne. Můžeme lhát ostatním, můžeme lhát dokonce sami sobě, ale nemůžeme lhát svému srdci. Tam je ukrytá veškerá pravda.“