Tri dejové linky, veľké množstvo postáv, mien, titulov,funkcií a lokácií v planetárnom systéme spôsobilo, že som sa zo začiatku nedokázala naplno začítať a ponoriť do príbehu. Cca v štvrtine knihy som postupne začala chápať kto je s kým a kto je proti komu a stránky ubiehali rýchlejšie. Keď sa na scéne zjavila postava Tomasa kniha sa čítala sama. Tomas totiž do celej zápletky vniesol priveľa otáznikov a moje čítacie konšpirovanie mohlo začať naplno.
Hlavnou postavou je vojačka Sanda, ktorá sa zobudí sama na cudzej vesmírnej lodi v širokom vesmíre s chýbajúcou jednou končatinou. Nejde o žiadnu princeznú z cukru, ale o badass hrdinku. Takéto ženské postavy ja veru môžem.
Spomínaná loď nie je len obyčajný kus plechu s výkonným motorom. Jej meno je Světlo Berossovo, pre kamarátov jednoducho Bero. Bera riadi technologicky premakaná AI so vštiepenou osobnosťou. A je to veru poriadne tvrdohlavá, paranoidná a nahnevaná loď. Okamžite som si ho zamilovala.
Bolo veľmi zaujímavé sledovať interakciu medzi človekom a vysoko inteligentnou AI, ich názorové prestrelky a odlišné pohľady.
K Biranovi (Sandin brat) som si zatiaľ cestu nenašla, jeho osobnosť na mňa pôsobila nevýrazne a nepriebojne. Sem-tam prekvapil, ale celkový dojem na mňa nespravil.
Dejová linka linka so zlodejkou Jules a jej kompániou ma bavila najmenej. Síce v knihe poriadne zamiešala karty, ale osobne by som na jej úkor prijala viac Tomasa, Sandy a Bera.
Od polovice knihy sa neustále niečo dialo, zvraty striedali nečakané odhalenia. Nič nebolo tak, ako som si myslela. O akciu tiež nebola núdza. Chémia medzi hlavnými postavami fungovala na výbornú a našli sa aj úsmevné momenty. Celý dej je pretkaný vesmírnymi vojnami, medziplanetárnou politikou a intrigovaním.