Steff (neoverený zákazník)
"Načo je trochu viac chleba, odpočinku a šiat, keď sa každý deň rukami dotýkate smrti?"
Myslela som si, že to bude ďalší príbeh o koncentračných táboroch, ako všetky ostatné. Ale nie. Nie je ako každá. Táto kniha je písaná formou interview, čo ma milo prekvapilo.
Je vyrozprávaný samotným Shlomom Veneziom, ktorý bol súčasťou Sommerkomanda, samozrejme nie dobrovoľne.
Na začiatku nám vyrozpráva jeho životný príbeh a postupne sa dostávame do tábora Auschwitz-Birkenau.
"Všetko sa odohrávalo organizovane, fungovalo to ako výrobný pás, kde sme boli my produktmi."
Shlomo vyrozpráva celý príbeh od momentu, ako ku nim prišli Nemci, ako cestovali 11 dní vo vagónoch plných ľudí a taktiež opíše celý proces rozdelenia a zaradenia do koncentračných táborov.
"Dali nám ťahať voz, aký sa používa na prepravu sena. Zapriahlinás namiesto koní."
Auswitz-Birkenau som navštívila minulý rok, preto sa mi ľahšie orientuje a vybavujú sa mi spomienky miest, o ktorých Shlomo rozpráva.
"Keď som videl horieť to telo, pomyslel som si, že tí mŕtvi mali viac šťastia ako my žijúci; už nemuseli znášať to peklo na zemi, tú ľudskú krutosť."
Pri čítaní týchto pasáži mi behal mráz po chrbte. Aj keď všetci vieme, čo sa tam odohrávalo, čítať to od niekoho, kto to zažil na vlastnej koži je extrém.
Zatiaľ je táto výpoveď pre mňa "najlepšia". Nie je to príbeh, ako každý iný. Ale holé fakty. Vypovedané niekym, kto musel trpieť. Kto nosil mŕtve telá vlastnej krvi do spaľovne iba preto, aby prežil.
Ak ste ešte nečítali odporúčam, oplatí sa!