Klára (neoverený zákazník)
Trochu iná šálka kávy na akú som zvyknutá, keďže biografie alebo životopisné príbehy veľmi nečítam. Na úvod uvediem, že kniha získala množstvo prestížnych ocenení. Autor nám v nej priblíži spôsob života v Iráne, ktorý je úplne takmer vo všetkom odlišný od toho nášho alebo teda amerického. Rôzne drsné podmienky a krutosti sa veľmi ťažko čítajú. Príbeh je miestami vtipný, miestami veľmi smutný. Autor opisuje všetko reálne a zachádza až do "nechutných" detailov a pritom si vôbec nekladie servítku pred ústa.
Chusrau (Daniel), ktorý musel so svojou sestrou a matkou utiecť z Iránu a tak sa stal utečencom, rozpráva svoj príbeh spolužiakom na druhom stupni základnej školy v Oklahome. Nikto mu však neverí, šikanujú ho a obviňujú z toho, že si vymýšľa príbehy, aby bol zaujímavý. V príbehu vidíme akí ľudia dokážu byť krutí a dokonca aj deti. Dôvod ich odchodu z Iránu ma prekvapil.
„Nikdy nebudem patriť ani tam, ani tam a dokonca nemám ani spoľahlivé spomienky."
Dejová línia nie je chronologicky usporiadaná, ale prepletá sa tu minulosť s prítomnosťou. Rozprávača príbehu môžeme prirovnať k Šeherezáde z Tisíc a jednej noci, ktorá rozprávala príbehy kráľovi (sám sa k nej prirovnáva). Autor okrem svojho príbehu rozpráva aj o rôznych mýtoch a legendách z krajiny, z ktorej pochádza. V knihe nenájdeme žiadne kapitoly, ale za to mnoho odsekov. Osobne mi vadil zvláštny štýl písania, ale zrejme to tak malo byť, aby to vyzeralo, že príbeh je písaný z pohľadu 12 ročného chlapca. Sú to vlastne rôzne príbehy v jednom príbehu o reálnom a skutočne ťažkom živote utečenca.
Najviac sa mi na celom príbehu páčila Danielova matka a to ako ju krásne opísal. Bola to skutočne silná, obetavá a odhodlaná žena, ktorá sa nikdy nevzdala svojej viery. Kniha mi v mnohom zmenila pohľad na utečencov.