Monika (neoverený zákazník)
Toto je síce už trošku staršia absyntovka, no veľmi dôležitá a aj dnes veľmi aktuálna. Artur Domosławski vám ukáže, ako vyzerá ľudské utrpenie v rôznych kútoch sveta. Obyčajní ľudia, zvalcovaní kolesom dejín, často úplne bezmocní, žijúci ďaleko za hranicami blahobytu v biednych slumoch či brazílskych favelách, diskriminovaní kvôli svojej viere, pohlaviu, farbe pleti alebo sexuálnej orientácii, takí, ktorí nikomu nechýbajú, ak sú zneužití na niečo nelegálne a „náhodou” zmiznú, nevinní ľudia zatiahnutí do vojen drogových kartelov… Toto všetko sa stále deje v 21. storočí.
Dve tretiny populácie trpia nepredstaviteľnou chudobou a autor sa pýta, čo sa stane, keď nám zrazu zaklopú na brány všetci „vojnoví utečenci, ľudia vykorisťovaní a vylúčení, ľudia poznačení nešťastiami, ktoré ich prinútili opustiť svoje domovy a hľadať novú šancu na lepší život”. Ako dlho je takýto stav vôbec udržateľný pre obe strany?
Osudy mnohých vylúčených totiž súvisia s našim bezproblémovým životom viac, ako sme ochotní si pripustiť. Pálčivé problémy v krajinách Južnej Ameriky, Ázie, nad ktorými často mávneme rukou alebo sa tvárime, že neexistujú, lebo však to je od nás strašne ďaleko, sa k nám približujú čoraz rýchlejšie. Domosławski vo svojich reportážach okrem smutným osudov ľudí z okraja spoločnosti venuje pozornosť aj historickému a spoločenskému kontextu, klimatickým zmenám, ktoré majú dopad na každého jedného z nás a núti nás zamyslieť sa nad dôsledkami.
„V živote by som nepredpokladal, že niečo takéto uvidím na vlastné oči. Rozsvietená ulica, po ktorej chodia autá a ženy s kočíkmi, otvorené obchody, hostia popíjajú kávu. Počuť iba dup, dup, dup. Normálne mesto. Stačí prejsť kilometer a pol a človek sa zrazu ocitne na fronte. Chlapi omámení všetkým, čo im prišlo pod ruku, mínomety, obväzy, automatické pušky, normálna vojna. Prejdeš ďalších tisícpäťsto metrov, plné kaviarne. Z tej vojny profitujú všetci.”
Silná kniha s trpkým podtónom, každá jedna stránka je pokropená utrpením. Dajte si ju.